Útržky z mojej praxe

Chcem upozorniť mojich čitateľov že som na Slovensko prišla zo zahraničia, žijem na Slovenskú pár rokov, a naučila som sa rozprávať po slovensky a písať z počutia, z čítania kníh a komunikáciou s ludmi. Nemám žiadnu skúšku alebo maturitu zo slovenského jazyka. Preto sa ospravedlňujem za pravopisne chyby. Postupné časom budem chyby opravovať.
Co sa tyka angličtiny tak mam maturitu z angličtiny na urovny B2, americky test TOEFL, a vysokoškolsky zahraničny titul BA, ANGLICKY JAZYK A AMERICKA-ANGLICKA LITERATURA na pedagogickej fakulte. Ročna prax vyučby angličtiny v zahraniči.
 
 
(Vaša cesta ku plynulej angličtine, vyzera takto.. ;- )
 
 
 
Útržky z mojej praxe.
Nedavno sa mi prihlásila nová študentka. Na prvej konzultácii som sa dozvedela že má dobru fotografickú pamät, je študijny typ, rada si píše poznámky, písanie ju baví, aj robenie rôznych cvičenie, a vypracovanie gramatickych doplnovačiek. Lenže hlavnou požiadavkou klientky je "naučit sa rozpravat". Študentka doteraz na inej jazykovke aktívne robila gramatické cvičenia a doplnovačky dlhodobo a rozprávaniu sa takmer nevenovala.
Hovorí sa ak nieco robíš to iste a dlho a nemáš vysledky, tak je na čase zmenit a skúsit nieco iné.

Dohodli sme sa že budeme posilnovat "speaking a listening", lebo to je tá slabina ktorú treba posilnit u nej, samozrejme písanie nových slov nevynechame. Ale vyhneme sa testom, cviceniam a doplnovačkam. Klientka je dospelý clovek ktorý sa chce naučit aktívne anglický a nie žiak na strednej škole ktorý sa pripravuje na maturitu.


 

Mám jednu velmi šikovnu žiačku zo strednej školy. Roky sa uči súkromné anglicky, v minulosti na inej jazykovke a pár rokov u mna. Žiačka sa žial porovnáva s ostatnými, a viac sa sústredí na uspech iných ako na svoj, a to jej znižuje sebavedomie. Žiačka v prvom rade musí posilnit svoje sebavedomie, a všetko ostatné vrátane "rozprávanie na výbornej úrovni anglictiny" príde automaticky a na podvedomej úrovni.k

 

Kedže o Business English je stále záujem, prihlásila sa ku mne pani ktorá pracuje vo velkej firme, robi administratívnu náročnú prácu kde musí ovladat aktívne anglicky. Občas žiacka nemôže sa zúčastnit hodiny kvôli pracovnych povinnostiam. Ale naštastie "nepavzuje". Pretože jej posielam Online hodinu ANJ. Ulohy na vypracovanie doma.


 

Prihlásil sa ku mne pred pár rokmy jeden pán ktory je CEO vo svojej firme. Požiadavkou klienta bolo dokazat rozpravat v anglickom jazyku v zahraniči. Klient chcel rozprávat na univerzálne (všeobecné) temy. Momentálne klient dokáže komunikovat v anglickom jazyku bez prekážok. A pokračuje v kurze dalej.

 

Učim jednu milu pani, ktora sa prihlasila na všeobecny konverzačny kurz ANJ u mna. Tvori vety ktore maju dobru konštrukciu ale chyba im štylistika. Preto mojou ulohou bolo zoštilizovat jej prejav v anglickom jazyku sustredit sa na "anglicke vyjadrenia a frazy". Ziačka usilovne na sebe pracuje a robi pokroky.


Minuly rok prihlasila jedna mamina svojho syna ku mne na decky kurz. Ziak je velmi žive a aktivne dieta, zo začiatku vytvaral velmi kratke a jednoduche anglicke vety ktore boli iba dvoj alebo troj slovne, musim podotknut ze žiak chodi do nadanej triedy. Teraz žiak tvori aj osem slovne vety s pokročilou gramatikou, myšlienkou a vtipom :) A už chape že aj anglicka veta ma logiku a pravidla :) len treba sa naučit rozmyšlat po anglicky. Našou dalsiou ulohou bude naučit ho rozpravat po ANJ, a hlavne nehovorit si "ja neviem".


Prihlasili sa nedavno na kurz anglictiny dve dievčata, sestry, jedna 15 ročna druha 17 ročna, kedže sa jedna o rozdielne urovne musela som prisposobit hodinu tak aby som sa venovala obom na jednej vyučovacej hodine. Dievčata si rychlo zvykli na moj štyl výučby. Ktory je iny ako "robit  gramaticke doplnovačky". Toto sme postupne vynechali. Začala som ich viest ku zdokonaleniu "speaking a listening." Zdôraznila som im že angličtina nie je iba gramatika a časy. Ale jazyk ktory musi zahrnut: listening, speaking, reading, writing, thinking.  Je to 3D hra :)


Učim jednu sympatickú pani, ktora ma skusenost s angličtinou dlhé roky, pracovala v Amerike, teraz cestuje pravidelne na kratkodobo do Ameriky. Klientka ma vnučky v Amerike, jej požiadavkou bolo aktivne rozpravat a zdokonalovat svoju angličtinu na konverzačnom všeobecnom kurze. Kedže na tomto kurze robime rozne aktivity, vieme sa sustredit na štrukturu vety a vykrištalizovat anglicky prejav a poukazat na možné a prípadne chyby.


Mam ziačku ktora pred par rokmy mala velmi negativny pristup ku anglickemu jazyku, mala strach a odpor. Dnes plynulé píše uvahy a rozprava na velmi slušnej vyjadrovacej úrovni.

Minuly rok som učila klientku ktora prišla za mnou s tym ze nevie nič, a že začina uplne od nuly. Za pol roka sme stihli prebrat značne vela slov, zakladnu gramatiku, tvorili sme vety a prekladali. Ziačka pristupovala ku učeniu seriozne a učenlivo. Na konci vedela pekne vyjadrit zakladne vety, vychytit vyznam otazky a prečitat text bez chyb.


Nedavno sa mi prihlasili klienti z jednej firmy, kde dost často musia využivat anglicky jazyk pracovne. Klienti su na začiatočnickej urovni, su z tych ludi ktori zvyknu hovorievat: angličtina je naročny jazyk, nedari sa mi, nezvladnem to.." v prvom rade som musela im podotknut ze ak chcu uspiet musia zmenit svoj pristup ku anglickemu jazyku, pozitivnejšie sa pozerat na situaciu čo sa tyka angličtiny a vybudovat si kladny vztah ku angličtine ako ku univerzalnemu komunikačnemu obchodnemu jazyku. Dnes obaja žiaci, dokažu opisat rozne veci a situacie, opytat sa otazky, a maju chut učit sa a pokračovat dalej v zdokonaleni sa v angličtine.

Niekolko rokov učim jednu klientku, ktorá je ná dôchodku pár rokov. Klientka berie učenie sa angličtiny ako zmysluplné hobby. A je aj príkladom vo svojom pokroku v angličtine aj pre vela mladých ľudí. Klientka ma očividný záujem prosperovať v učení sa nových slov, fráz a prekladanie informačných clankou.


Učim niekoľko rokov ziačku, ktobneosobné považujem za "talent" v angličtine. Žiačka ma 10 rokov, jej záujem a odhodlanie byt najlepšiou sa stali inšpiráciou a motiváciou pre ostatných žiakov. Jej mimoriadne pozitívny prístup ku angličtine si zaslúžil obdiv žiakov a ľudí. Žiačka sama sa pýta na slovička, a neváha si zapisovať aj tie náročné slovíčka, neodradia ju ani moje slova ako napriklad: to je ešte skoro, to su veľmi tažke slovíčka. Velmi sa tešim ako jedneho dna bude rozpravat plynulé anglicky.


Pred niekolkymi rokmi som priprvovala jedneho žiaka na maturitnu skušku z angličtiny, ked prestupil ku mne z inej jazykovky mal požiadavku mat individuálne hodiny. Žiak bol na úrovni čo sa tyka známky asi tak na trojku. Nemal zo začiatku sebavedomie sa vyjadrovať v angličtine. Po dvoj ročnej spoločnej praci, sme prebrali všetky anglické časy, maturitné témy a maturitné testy. Žiak zmaturoval na jednotku.


Pracovala s jedným mladym študentom, absolventom vysokej školy, ktorý potreboval naučit sa anglicky. Neskor som ho pripravovala na pracovný pohovor. Táto spolupraca trvala takmer 3 roky. Žiak pristupoval odhodlané ku učeniu sa aj napriek tomu že mu to išlo niekedy ozaj tažko. Ale nevzdaval to, pracovali sme a urobil pokrok. Dostal pracu na západnom slovensku v inovatívnej velko firme.

Pred rokom som učila jednu absolventku, učtovničku, ktora potrebovala krátky express kurz ANJ. Kedže sa jednalo o pripravu na pracovný pohovor v BA, som pripravila hodiny na tému: "učtovnictvo a príprava pracovný pohovor". Žiačka dostala požiadovanu prípravu a myslím že uspela.


Učila som kratky kurz maturanta ktorý potreboval prípravu na prijímacie skúšky zahraničia. Materiáli mal svoje, moja úloha bola pripraviť ho z nich, vysvetliť gramatické časy a slovíčka, žiak úspešne prospel na skúškach.


Takmer pol roka som učila jednu slečnu ktora chcela zmenit svoju pracu, ale potrebovala prípravu na pracovný pohovor a zlepšit svoje znalostí angličtiny. Žiačka bola začiatočníčka, po usilovnom učení sa a zlepšení sa v ANJ nechala staru pracu a uspela v novom zamestnaní vo firme.
Pred troma mesiacmi sa mi prihlásil jeden ziak na konverzácny kurz ku dospelym. Chlapec, (stredoškolák) sa bál rozprávat po anglicky zo začiatku. Váhal ked niečo mal povedať, a ustavične sa kontroloval či hovorí správne alebo zle. Vždy som ho povzbudzovala a mal oporu spolužiakou taktiež.  Bolo pekné pozorovať ako všetci tímovo pracuju. Očividne mal veľký stres na začiatku. Napriek tomu vždy na konci hodiny prišiel za mnou a povedal mi: pani učiteľka som velmi rad že chodím na angličtinu, veľmi, veľmi sa teším. Postupne a gradualne žiak robil pokrok, lámal ľad hanblivosti a neistoty až sa dopracoval ku sebavedomiu. Teraz rozpráva bez zábran, konečne si užíva učenie sa angličtiny. Tento pokrok si všimli aj ostatný jeho spolužiaci.

Niekedy, keď vidím že moj žiak/žiačka stresuje, nechám ich rozprávať tolko kolko chcu, zo začiatku zámerne neopravujem chyby. Pretože nechcem byť ďalším blokom.

Mám veľkú radost keď vidím po nejakej dobe, ako žiak/žiačka sa sámi opravuju pri rozprávaní alebo pri písaní. Vtedy viem že začínajú vnímať angličtinu všetkými zmyslami. A to je naším cielom.


V mojej práci žiaľ som sa pár krát stretla aj s neúspechom. Pokúsim sa to rozuzlit a napísat niečo o tom. Pretože chcem aby moji další klienti sa pozerali na celú vec s nadhladom a aby sme sa vyhli chybám.


Učila som jedného dospelého muža, kvôli svojej pracovnej vyťaženosti, a kvôli tomu že chodil na angličtinu z nutnosti, a nutenosti, neurobil pokrok. Opakovane mi na hodinách hovoril ako ho angličtina nebaví, ako jej nerozumie, a nechápe prečo to je svetový jazyk kedže je taky komplikovaný.. Nebolo to nič príjemné počuť toľko negativity. Trpezlivo som sa snažila ho navigovať tak aby mal radosť sa učiť, nepomohlo to. Jedného dna som musela ukončiť spoluprácu s ním. Blízky mi hovorili "veď ti platí malo by ti to byť jedno." Som skôr za to aby som mala radosť z práci ktorú robím, a nie stres. V opačnom prípade ten hlbší zmysel ktorý chcem mať z práce sa stráca.


A taktiež pamätám si na jednu ziačku 14 ročnú. Velmi šikovnú, ale žiaľ bavilo ju viac všetko možné len nie angličtina. Opakovane som prízvukovala že kedže ju ucím som jej autorita, nepomohlo to. Žiacka ostala na rovnakej úrovni, lebo tvrdohlavo nechcela robit úlohy. A keď som to napísala jej máme, spoluprácu sme rozviazali a jej mama ju dala na inú jazykovu skolu do veľkej skupinky. Či žiacka urobi lepší pokrok vo veľkej skupinke ostáva vecou budúcnosti..vecou ktorá so mnou už nemá nič spoločné.


Keď sa stratí rešpekt, stratí sa spolupráca. Keď si ľudia nesedia a necenia si jeden druheho, nemá to perspektívu. Viac krát som sa o tom presvedčila. A presvedčila som sa aj o tom že netreba mať žiadne očakávania, ani očakávanie vďačnosti. Stalo sa mi že po špičkovej spolupráci, žiačka nepovedala ani "ďakujem". Našťastie sa na to pozerám neutrálne.

Nedorozumenie a odlišnost v svatonazoroch dokažu pokazit hodnotnu pracu, zničit rešpekt a smerovat ludi ku lahostajnosti.


Keď som ešte len začínala učiť ako lektorka, prihlásila sa ku mne jedna pani, vo veku 36 bola nezamestnaná (s 3 detmi)aj napriek tomu že mala vysokú školu, prax a chut pracovať. Učila som ju pravidelné viac ako dva roky, za tie dva roky bola na úrade práce, pracovala na aktivačnej činnosti, skúšala rôzne zamestnania kde by sa mohla uchytiť, absolvovala pracovné pohovory. Za ten ťažký čas pre nu, sme robili pokrok v angličtine, rada chodila na doučko, a hovorievala mi že je to taký malý útek od povinnosti, čas kde sa môže uvolnit a rozprávat po anglicky. Neskor sa zamestnala ako manuálna pracovníčka vo výrobnej firme aj na priek tomu že mala vysokoškolské vzdelanie. Jej húževnatost a ambície ju napokon dostali na ďalší pohovor, pohovor bol v anglickom jazyku. Klientka dostala prácu ako administratívna pracovníčka v tej samej firme. Úspešný príbeh človeka ktorý sa nevzdáva.


Dva roky som učila decky kurz, kde som mala 6 žiakov a každý bol na inej anglickej úrovni. Boli tam aj vekové rozdiely. Napokon zvládli sme to, ja aj oni. Niekto sa zlepšil na 1 a niekto na 2.  (Osobne si myslím že známka si nezaslúži takú dôležitosť akú jej učitelia a rodicia udeľujú, žiaľ v školstve sa oceňujú výsledky a nie snaha. Že vraj je dokázane že žiaci ktorý sa učili na 1, maju to v živote omnoho ťažšie. Čítala som o tom v jednom americkom článku. Taky žiaci berú "všetko"prehnane vážne. Je ťažko vystúpiť ked sme zaškatulkovany, je ťažko byť "voľný" ked sa snažíme plniť očakávania druhých, je ťažké byť samými sebou ak musíme sa učiť to čo nás v skutočnosti nezaujíma. Toto je môj vlastný názor, a môj názor nikomu nevnucujem, iba zdieľam. Každý má právo mať svoj vlastný názor.)  Rodičia sa tešili aj ja. Bolo to nárocné skĺbit taku roznorodost. Na tomto kurze sa môj individuálny prístup nestratil. Venovala som sa všetkým aj zvlášť. Pre mna je dôležité ponukat "prvo-triedne služby". Hodnotu. Brať vážne každého žiaka, beriem žiaka nie len ako klienta "dobrý den-dovidenia", ale prvom rade aj ako človeka.


Učila som jedného velmi múdreho chlapca,10 ročného. Rád chodil na doučko. Zaujímala ho architektúra, pamätám si ako nakreslil návrh na obnovu parku mieru v Michalovciach. Obrázok bol precízne vypracovaný do detailov, vyfarbeny farbičkamy. Na hodine mi opisoval po anglicky čo tam všetko je. Naša práca dlho netrvala, žial. Rodicia ho presunuli na iné doučovanie pod vplyvom svojich priateľov. Do velkej skupinke, kde sa učí z učebníc. Kto vie čo je s tou "kreativitou" ktorú som videla u žiaka ?
Odmietam učiť z učebníc. Nie je nič lahšie ako učiť 15 žiakov v jednej skupinke z učebníc. Vybrala som si iny chodník, nie ten čo ide po rovine ale ten čo ide po kopcoch, po horach kľukatou cestickou, pri priepasti, a pri útesoch. Prečo ? Lebo nie je to žiadna "nuda".


Obcas ucim ludi ktori su na zaciatku velmi namotivovany. Niekedy mam z nich pocit ze by chodili na hodiny aj 5 dni v tyzdni, ale zial pri prvych prekazkach ci z osobneho dovodu alebo pracovneho to vzdavaju. Doteraz som mala pocit ze mojou ulohou je aj motivovat a robit " push effect " ale ked sa nad tym zamyslim tak mojou ulohou je pripravit atmosferu kde mozu praktikovat anglictinu, skor chcem byt inspiraciou ako motivaciou. Niektori ziaci ktori to vzdaju, stratia z dohladu svoj potencial ktory by mohli rozvinut.


Tak ako všetko v živote, to čo má začiatok má aj konec. Niekedy spolupráca trvá krátko, niekedy pár rokov a inokedy dlho. Ked vidím že stalo to za to, a študent je tam kde chcel byt vo svojej zručnosti ohľadom angličtiny tak je to "happy end." Ale pre mna učenie pokračuje, beriem angličtinu ako celoživotné učenie sa.
Niekedy sa riadim mottom: "učím študentov ako sa majú učit" - v našom pripade angličtinu :-)

Osobne považujem to že viem anglicky za privilégium v mojom živote, pretože mi to pomáha sa dostať ku (najnovším) informáciám. Nemusím čakať kým to niekto preloží alebo pretlmoči. A baví ma pomáhať študentom dostať ku nezávislosti a samostatnosti.


Nedavno jedna moja žiacka žial sa dostala do nemocnice na niekolko tyždnou zo zdravotnych dovodou. Bolo to počas pol rocnych prazdnin. Milo ma prekvapil žiačkin email v mojej schranke. Ziačka ma poprosila o zaslani anglickych uloh na vypracovanie kedže sa nudi a nema čo robit. Velmi ma to potešilo aj to že napisila že už sa nevie dočkat prist na hodiny angličtiny. Vysoko ocenujem jej pozitivny pristup :)


Niektori odmietaju čelit novotam a pokročit dalej. Niekedy si ludia tak zvyknu na samotny zvyk že nechcu sa menit, nechcu zmenu. Snivaju o nej ale podstupit odvažne kroky to nie.., osobne robim vela aby ziak si uvedomil ze ked energia stagnuje, trebu ju rozhybat. A niekedy to treba aj provokativne, niekedy priamo, alebo nepriamo. Ku kazdemu ziakovy mam iny pristup, lebo kazdy je iny. Niekedy pochvala robi obrovsku zmenu, niekedy poukazanie na chyby. A niekedy to nepomoze. Vzdy je to risk hlavne s tou konstruktivnou-kritikou, lebo nevieme ako to ludia vezmu alebo ich to nabudi k prace na sebe.


Učim dve sestry, ktore chodia ku mne na kurz od minuleho roka. Zo začiatku dievčata prišli s tym že potrebuju sa akutne zdokonalovat v gramatike, zahrnuli ma gramatickymi cvičeniami a podkladmi...naozaj tych cvičeni bolo kopa. Od začiatku som vedela kde je chyba aj to že napravovat ju bude chvilu trvat. Postupne som dievčata viedla ku prirodzenemu sposobu učeniu sa, "natural way". Postupne som začala pridavat otazky na konverzacie a pisanie uvah. Dievčata časom a zmenou nadobudli seba istotu a novy kladny pohlad na angličtinu. Gradualne mizol aj odpor ku anglickemu jazyku ktory mali predtym. Zmenil sa ich pristup ku angličtine aj sposob ako sa učia. Potešilo ma že staršia sestra sa rozhodla maturovat z angličtiny na miesto ruštiny a zapisala sa ku mne na pripravu na maturitnu skušku.


Na začiatočnickom kurze učim jednu velmi milu a šikovnu žiačku ktora od začiatku ma kladny pristup, perfektnu dochadzku a doslednost v pisani domacich uloh. Ziačka svojim pristupom a pracou na sebe rychlo pokročila po medzi ostatnych. Dokonca som jej navrhla začat čitat anglicke knihy, napriek tomu že je ešte začiatočnička, verim že tento dalši krok bude pre nu iba prospešnym a stupen ku dalšiemu pokroku a uspechu ktory na nu čaka.


Učim jedneho klienta ktory je typicky introvert, ktoremu velmi vyhovuje mala skupinka a individualny pristup. Ziak sa prihlasil s velmi slabou angličtinou ale s velmi velkou ambiciou pokročit. Po pol roku sa začal rychlo orientovat v gramatike a jeho anglicky prejav a pisanie viet sa zrychlilo taktiež. Ziaka neodraza fakt ze dochadza na kurz z ineho mesta. Ziak ma vysoke ambicie sa zlepšit a spokojnost učit sa v silnej skupinke mu dodava motivaciu a pohon na pracu na sebe v oblasti anglickeho jazyka.


V marci ma oslovil jeden žiak s tym že prepadol z angličtiny na maturitach, chcel pripravu na opravnu pisomnu čast: essay. Ziak naozaj mal slabu angličtinu na to ze par rokov sa ju učil na strednej škole. Boli tam obrovske medzery v gramatike aj nedostatočna slovna zasoba. Na jeho pripravu som mala iba 2 tyzdne pred maturitnou skuškou. Vysvetlila som mu svoj plan, ktory bol hlavne o tom: " velmi velmi vela pisat viet ", a velmi velmi vela uloh na doma. Na hodine sme pisali vety a kratke ulohy a doma pisal desiatky uvah a esseji na rozne otazky a temy. Celkovy počet uvah možno bol aj do stovky.  Ziak uspel a zmaturoval z angličtiny.