Retrospektivne vysledky a rozne ine uvahy

Všetci sme individualny. Prisposobit sa každemu žiakovy je tažkou rolou ale da sa to ak praca vedie ku obojstranej dohode a smeruje ku prosperite, je radost pracovat. Radost snažit sa a učit. Niekedy klient pride s tym ze chce iba rozpravat, ano da sa to ale neposunie sa svojou limitovanou slovnou zasobou, slovnik treba rozširovat a nie držat sa tych istych slov, zvykou, navykou, rutiny, pohodlia a velmi dobrej znamej "komfortnej zony". Je to stagnacia a tej sa musime vyhnut. Inokedy žiak mi povie ze sa chce naučit anglicky ale nerobi kvoli tomu "nič". Dokonca vymeškava hodiny, ruši ich a nerobi domacu ulohu a už davno nema žiadny zošit na angličtinu. Do nekonečna sa neda tolerovat "svojakost" niektorych ludi. Pravidla a podmienky nie su na to aby sme ich silou a mocou rušili aby sme sa citili ako rebeli, vynimočny, alebo iny ako osatni ale na to aby nas disciplinovali a kultivovali. Co mate zo zlata, ak je to iba ruda ? Nič.

Praca na sebe, na svojej slovnej zasobe, štyle vyjadrovania, osvojenie si novych fraz by mal byt cielom každeho učiaceho sa. Psychologovia tvrdia že vaščina ludi sa naučia niečo ''retrospektivne''. Vysledky po nejakom čase. Osobne to možem tiež potvrdit. Vysledky mojej snahy v roznych oblastiach mojho života, prišli po nejakej dobe, určite to nebola okamžita zaležitost, bleskovej rychlosti.

Naša pamat sa riadi podla niekolkych pravidiel. Dojem, opakovanie, asociacie, koncentracia, predstavivost, a obzervacia. Ak dokažeme integrovat všetky tieto veci do našej praci a učenia sa, dokažeme vysledky ktore su vyhovujuce aj obdivuhodne.

Občas mladši žiaci nechcu ma počuvat, odmietaju ulohý ktore im davam. Prečo take ulohý... a prečo teraz... su ich otazky... Nemusim im alebo iným nič vysvetlovat, pretože viem že robim spravne, stači mi doverovat. Po dlhoročnej praci s ludmi vo všeobecnosti a žiakmi konkretne, viem ohodnotit aku pracu, ulohu a plan mam zvolit pre daneho žiaka. Ak nastane vzajomna symbioza a dorozumenie medzi nami, praca a spolupraca je možna. Verim že ostavaju tý ktori ma potrebuju, prichadzaju tý ktorym zaleži na vysledkoch, a odchadzaju ty, ktory su po našej praci, spokojny sami zo sebou.

Nechcem aby moja praca bola iba o tom že mi žiak povie: "s Vami si pokecam po anglicky a to mi stači" alebo "syn/dcera chodi na angličtinu"... nestači že chodia ale či niečo aj robia aby sa zlepšili. Ak to tak nie je, tak to nie je progres a prosperita. Chcem vidiet ako žiak prosperuje. A aby prosperoval "musi" a nie "mohol by" aj niečo urobit. Nechcem aby žiaci pristupovali ku angličtine ako ku "každomesačnemu splatkovemu planu" alebo "rutina na ktoru som si zvykol/a". Ale o skutočnu pracu na sebe, v našom pripade učenia sa anglickeho jazyka. Ano stalo sa mi že som spolupracu odmietla pretože som videla malo snahy zo strany žiaka/klienta sa začlenit, prisposobit, snažit, učit sa alebo chciet zlepšenie. Nezabudajme že  "pristup vypoveda o praci v pravom zmysle slova" aj "o charakteri človeka."

Nesympatizirujem slovu "perfekcionizmus" ale "autentickej praci". Co znamena autenticky ? pomocou slovnika da sa to vysvetlit takto: "Autenticita alebo autentickosť znamená hodnovernosť, pravosť, pôvodnosť."

Ked sa ma žiaci pytaju ako sa mam naučit rychlo anglicky ? ako si mam zapamatat nove slovička ? Ako mam prestat sa bat rozpravat anglicky ? Su to užitocne otazky a nastaštie riešenie je na každu z nich. Určite im neradim aby stravily hodiny a hodiny študovanim a biflovanim novych slov. Aj 5 minut učenia stači, ale iba v tedy ked sa sustredime. Alebo ked si čitame nahlas slovička, zdoraznujem n a h l a s. Prezident Lincoln mal vo zvyku všetko čo čital, čital to nahlas. Prečo ? pretože ked začlenime dva zmysli pamatame si informaciu lepšie. Alebo pisat to čo chceme sa naučit na papier alebo tablet. Bud slova alebo vety, alebo uvahy. Dalšia rada je ak si niečo chcete zapamatat, robte si asociacie s faktami, Vasa pamat si to rychlejsie zapamata. Alebo nacvicujte zo zaujmom, nie s nudou. Už ste videli velkych a slavnych hudobnikov cvičit s nudou ? alebo talentovaneho a uspešneho maliara malovat s nudou ? alebo špickoveho atleta trenovat s nudou ? Určite nie, robia všetko s obrovskym vnutornym presvedčenim a zaujmom. A neposledna rada bude: v e r i t si. Ked si verime že to dokažeme tak to dokažeme. A určite aj opakovat latku, občas a chvilku. Možeme mat pocit že stagnujeme, alebo že pokrok je neviditelny, ale často je to tak že ked najmenej čakame v tedy ..boom.. ten pokrok nastane. Preto nezabudajme na dalšie kvality: neodbytnost a trpezlivost.